baner

Projekt DESTINATOUR získal uznanie sekcie cestovného ruchu MDVRR SR v rámci novinárskej súťaže „Slovensko - pohostinné srdce Európy“


Ales Kropacek V rámci 20. medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour a Danubius Gastro ktorý sa počas uplynulých dní konal v Bratislave, ocenili novinárov, ktorí sa vo svojich príspevkoch venujú domácemu cestovnému ruchu.


Novinársku súťaž Slovensko - pohostinné srdce Európy vyhlásilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Klubom FIJET Slovenského syndikátu novinárov. Jej cieľom je podpora tvorby a uverejňovania kvalitných publicistických príspevkov zameraných na pomoc domácemu cestovnému ruchu a na jeho propagáciu.

Výsledky vyhlásil štátny tajomník MDVRR František Palko na slávnostnom galavečere 30. januára 2014. Uznanie sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR získala aj profesorka Ľudmila Novacká akolektív za Metodickú príručku destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorá bola publikovaná vďaka cezhraničnému projektu DESTINATOUR.

Témy odborných workshopov realizované počas trvania projektu sa stali východiskom pre obsahové zameranie metodickej príručky s názvom „Destinačný manažment cestovného ruchu - pre potreby Bratislavského kraja“. Príručka sa snaží prepojiť dlhoročné skúsenosti a pozitívne výsledky rakúskych odborníkov so všeobecnými teoretickými odbornými poznatkami z manažovania turistickej destinácie.

Publikácia bola predstavená návštevníkom veľtrhu 31.1.2014 o10.00 vkinosále výstaviska Incheba Expo Aréna.


Prílohy

Uznanie_sekcie_cestovneho_ruchu_MDVRR_SR_v_ramci_novinarskej_sut 426 kB Stiahnuť

Diskusia

Odoslať komentár
1
AKTUÁLNE UDALOSTI
7. MAR - 30. JÚN

Z akadémie do prírody. Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890

Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby, ktorá sa rozvíjala v priestore bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1860 - 1890, sa doteraz nevenovala príliš veľká pozornosť. Výstava organizovaná Západočeskou galériou v Plzni a Slovenskou národnou galériou je jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia.K hlavným vplyvom, ktorý mali maliari v rámci krajinomaľby možnosť absorbovať, bola tzv. barbizonská škola. Umelci patriaci do tejto skupiny, ako aj množstvo ich nasledovníkov z celej Európy sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali svoj osobný pohľad na krajinu. Tento vplyv sa prejavil u vybraných autorov práve v priebehu 60. až 80. rokov 19. storočia. Pozoruhodné sú práve možnosti a osobné kontakty, ktoré medzi sebou maliari zo strednej Európy mali, a spôsob, ako prijímali inšpiráciu a nové prístupy postromantickej krajinomaľby.Pre celý rad autorov, ako Tina Blau, Zdenka Braunerová, Václav Brožík, Lajos Deák Ébner, Antonín Chittussi, Eugen Jettel, László (Ladislav) Mednyánszky, Géza Mészöly, Mihály Munkácsy, László Paál, Soběslav Hippolyt Pinkas, Rudolf Ribarz, Wilhelm Riedel, Robert Russ, Emil Jakob Schindler, Béla Spányi a ďalší, sa stali dôležité ich osobné východiská k tvorbe, dosiahnuté prevažne na výtvarných akadémiách vo Viedni, v Prahe, v Mníchove, ale i v Düsseldorfe či v Paríži. Dôležitou kapitolou sa stalo získanie osobných skúseností z Barbizonu a postupne z ďalších oblastí Francúzska vyhľadávaných plenéristami. K tomuto vplyvu treba priradiť aj záujem o holandskú maľbu a vizuálne atraktívne prostredie Talianska.Plenérová krajinomaľba (tzv. Freilichtmalerei) sa stala nositeľkou nových umeleckých tendencií smerujúcich od intímnej a lyrickej krajinomaľby k impresionizmu. „Intímna krajina" so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a dedinské prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou. Rozdiel oproti vývoju vo Francúzsku bol i v tom, že zatiaľ čo prejavy barbizonskej školy a impresionizmu sa prezentovali ako skupinové hnutia, v našom prostredí zasiahli prevažne jednotlivcov. I tí museli mať dostatočné nadanie a finančné možnosti sa buď do centra umeleckého diania priamo dostať, prípadne prostredníctvom ďalších, geograficky bližších centier tieto novinky s časovým odstupom absorbovať. Krajina sa stala dôležitým žánrom obdobia 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie. Postupne upúšťala od schém a voľbou tém, obrazových foriem a stvárnením atmosféry sa menila. Predstavitelia prezentovanej generácie krajinomaliarov realisticky stvárňovali prírodný svet a ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou.K výstave vychádza rozsiahla 232-stranová publikácia, ktorá reflektuje hlavné témy výstavy s vedeckými štúdiami Kataríny Beňovej a Markéty Theinhardt.Výstava bude reprízovaná v Slovenskej národnej galérii v termíne od 8. marca - 16. júna 2019.