Popis:
Po vrátení kostola katolíkom roku 1673 evanjelici vo Veľkých Levaroch sa schádzali na modlitby v súkromných domoch, alebo chodievali na bohoslužby chodníkom cez Malé Karpaty až do Modry. Cisár Jozef II. vydal 28. októbra 1781 tolerančný patent, ktorým povolil protestantom konať bohoslužby a postaviť si kostol tam, kde žije viac ich rodín. Roku 1785 sa veľkolevársky evanjelický zbor pripojil ako filiálka k zboru v Holíči. Šesť rokov po vydaní tolerančného patentu 260 miestnych evanjelikov dalo sa do stavby vlastného kostola. Kostol stavali v rokoch 1787-1791. Podľa nariadenia tolerančného patentu nesmel mať vežu, zvony, priamy vchod z ulice, ani ozdobné dvere. Bol posvätený na 2. adventnú nedeľu 4. decembra 1791. Roku 1793 sa veľkolevárski evanjelici osamostatnili od holičského zboru. V tom roku mal tunajší zbor 57 rodín s 235 veriacimi vo Veľkých Levaroch a 5 rodín s 25 veriacimi v okolitých obciach. Najviac miestnych evanjelikov bývalo v ulici zvanej Neustift, ktorá ležala pri kostole. Farár spočiatku býval u jednotlivých rodín cirkevníkov. Faru postavili až v roku 1799. Terajšia budova fary je z roku 1902. Zbor bol po svojom založení cirkevno-organizačne zadelený do Nitrianskeho seniorátu, teraz patrí do Bratislavského seniorátu. Veľkolevársky zbor je jediný evanjelický cirkevný zbor v tejto oblasti Záhoria. Evanjelický kostol vo Veľkýcl Levároch je klasicistická sieňoví stavba so zaobleným oltárnytí uzáverom a štítovým priečelím Fasády má hladké, členené ibi oknami v dvoch radoch. Oprol vchodu je oltár, nad ním kazatelňi po troch stranách vnútra kostol; obieha poschodová drevená empoi (chór). Organ so šiestimi registram bol zakúpený roku 1870 od orga nára Samuela Sašku z Brezoví pod Bradlom (roku 1964 zavied elektrický pohon). Za oltárnym i záverom je prístavba sakristie z m ku 1952 (menšia prístavba sakris tie tu bola z roku 1850). Vprei je vstavaná veža z roku 1938 (pi kostole od roku 1860 stála drevená zvonica s troma oceľovými zvonmi o firmy z Westfálska). Stavba je z troch strán obohnaná múrom. Kostol poď svojej existencie prešiel viacerými opravami: 1824 po vyhorení, 1891 z p« ležitosti stého výročia posviacky, 1938 po prístavbe veže a zavedení elektrii kého osvetlenia, 1948 po poškodení počas druhej svetovej vojny.
