Popis:
V Bratislavskom kraji sa nachádza veľké množstvo jaskýn, ktoré sú poväčšine žiaľ verejnosti neprístupné. V Borinskom krase evidujeme vyše 50 jaskýň z ktorých sú známe najmä: Ananásová Jaskyňa, Veľké Prepadlé alebo Majkova jaskyňa. Z Plaveckého krasu sú to jaskyňe PP2, Haviareň či Plavecká jaskyňa. Hoci sú jaskynné útvary pre verejnosť uzavreté v prípade záujmu o bližšie informácie a prípadnú návštevu kontaktuje jaskyniarsku skupinu Speleo Bratislava alebo Jaskyniarov v Plaveckom Podhradí.
Borinský kras
Jaskyňa Majková - Stará Garda - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Jedna z najvýznamnejších jaskýň Borinského krasu, dlhá 399 metrov a hlboká 96 metrov. Bola objavená v roku 1958 profesionálnymi jaskyniarmi (n. p. Turista) pod vedením J. Majku, po závale v hĺbke 20 metrov bola opätovne dôsledne skúmaná až v roku 1990 a je skúmaná dodnes (objavy nových priestorov).
Jaskyňa Sedmička - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Tretia najväčšiu jaskyňu v Borinskom krase dlhá cca 750 metrov s peknou krasovou výzdobu – s celoročne stálou teplotou + 8°C. Objavili ju profesionálni jaskyniari (n. p. Turista) pod vedením J. Majku v roku 1959 (názov vznikol podľa poradového čísla jaskyne spomedzi tých, ktoré skúmali); jaskyňa sa vyznačuje dómovými priestormi, z ktorých vybiehajú puklinové chodby, hneď za vchodom je Vstupný dóm, odkiaľ sa prejde do Skalného dómu a vylezie do Veľkého dómu, ktorý je jedným z najväčších podzemných priestorov Borinského krasu.
Anananásová jaskyňa - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Novobjavená jaskyňa v Borinskom krase, pôvodne len 3 m dlhá plazivka objavená roku 2005, do konca roka predĺžená na 12 m, so zreteľným prievanom naznačujúcim jej pokračovanie.
Jaskyňa Veľké Prepadlé - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Najväčšia z jaskýň v Borinskom krase – dlhá 1241 metrov a hlboká 70 metrov (v roku 2011), ktorú skúmal koncom 30. rokov V. Špalek, v roku 1946 prof. Karol Silnický. Po závale v 70. rokoch sa znova skúmala v r. 1984 (nové priestory), vstup do jaskyne bol zabezpečený v roku 2003 a vystrojená bola v roku 2006.
Silnického jaskyňa - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Jaskyňa s dĺžkou asi 250 metrov a hĺbkou 50 metrov, nazvaná podľa jej objaviteľa Karola Silnického, profesora prírodopisu a zemepisu a vedúceho oddelenia prírodopisu na Katedre prírodných vied Pedagogického inštitútu v Trnave. Jaskyňa je považovaná za najťažšiu v Borinskom krase – pre neustále preliezanie a plazenie sa v stiesnených priestoroch.
Plavecký kras
Jaskyňa PP2 - Jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Jedna z najkrajších a najteplejších slovenských jaskýň – s celoročnou teplotou + 13 °C – vo svahu pod zrúcaninou Plaveckého hradu v Malých Karpatoch; studňa jaskyne sa jednostranne lievikovito zväčšuje, dno vypĺňa kužeľ sutiny cca 10 metrov vysoký, obrovský dóm prechádza v priamom smere do menšieho dómu, v ktorého ľavej časti je jazero cca 10 x 7 metrov, po ňom pokračuje podlhovastý dóm cca 50 metrov dlhý a 5 – 15 metrov široký; celý priestor je posiaty prevažne palicovými stalakmitmi, z ktorých jeden je 4 metre vysoký a zostáva mu cca 30 – 40 cm aby sa stal stalagnátom; strop má bohatú brčkovú výzdobu.
Plavecká jaskyňa - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Puklinovo-rútivá jaskyňa so značne vylámanou výzdobou, druhá najteplejšia jaskyňa na Slovensku (s teplotou 11°C), s vchodom v úbočí severnej vetvy predstavovanej hradným bralom Plaveckého hradu (240 metrov n. m.), s dĺžkou takmer jeden kilometer (bez 20 metrov),; história objavenia jaskyne, nazývanej speleológmi aj PP1, siaha do roku 1790, keď sa v súvislosti s objavom spomína neznámy pastier; okolo roku 1802 – 1809 nechal gróf Pálffy pre ťažko prístupný vstup vybudovať nový vstup, cez ktorý sa dá do jaskyne vstúpiť aj dnes, pôvodný vstup už slúži iba pre netopierov; jaskyňa vznikla v strmo uklonených strednotriasových vápencoch chočského príkrovu na puklinách, ale i vrstevnatých plochách; pre vznik jej priestorov bola určujúca tektonika, ktorá spolu s činnosťou atmosférickej vody podmienila existenciu labyrintu jaskynných chodieb; v súčasnosti neprístupná jaskyňa predstavuje významný biotop početných kolónií netopierov
Jaskyňa Haviareň - jaskyňa nie je verejnosti prístupná
Najhlbšia a najvyššie položená jaskyňa v Plaveckom krase – v masíve, pod vrcholom tretieho najvyššieho kopca Malých Karpát Vápenná (nad obcou Sološnica), s prírodným vchodom vo výške 735 metrov n. m. a s umelo vybudovaným vchodom vo výške 698 metrov n. m., s veľmi nízkou teplotou 4° C; má bohaté zastúpenie fauny, v ktorej popredné miesto zaujíma kolónia vrápenca veľkého a zimná kolónia netopiera čierneho.
Jaskyne Tmavá a Deravá skala - Deravá skala: voľne prístupná verejnosti. Tmavá skala: nie je verejnosti prístupná
Deravá skala a Tmavá skala sú dve takmer protiľahlé jaskyne, vzdialené približne 120 metrov. Obe sa nachádzajú v Mokrej doline, ktorou prechádza náučný chodník. Jaskyňa Deravá skala sa nachádza na v pravom svahu Mokrej doliny na úpätí zrázneho vápencového brala pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu. Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite. Za čias Uhorska miesto preskúmal J. Hillebrandt a v roku 1950 sem prišiel František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Dzeravá skala (ako ju volajú domáci) bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov. Jaskyňa Tmavá skala sa nachádza v pravom brehu Mokrej doliny, asi 40 m dlhá, horizontálneho priebehu, asi 40 m nad dolinou pod zráznou skalnou stenou, bez kvapľovej výzdoby. Je známa najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa.
Prístup k jaskyniam je veľmi jednoduchý. Priamo v Plaveckom Mikuláši sa začína zelená turistická značka, ktorej súčasťou sa v hornom konci obce stáva náučný chodník pokračujúci Mokrou dolinou. Na obe jaskyne upozorňujú informačné tabule.
